Znamená budova s nízkou uhlíkovou stopou a udržateľná budova to isté?

Jyrki Kesti, Technology Director, Ruukki
5 13, 2019

Keďže energetickú účinnosť nových budov sa už v Európe začína dariť nákladovo optimalizovať, pozornosť sa sústreďuje na emisie CO2 vo fáze výstavby. Matematika výpočtu uhlíkovej stopy pri výrobe stavebných materiálov je v podstate jednoduchá: Uhlíková stopa sa rovná hmotnosti stavebných materiálov vynásobenej hodnotou ich emisií CO2 na 1 kg. Je tak zrejmé, že drevené konštrukcie s nízkou hmotnosťou a nižšími emisiami na kg, budú mať nižšiu uhlíkovú stopu ako ostatné materiály. V skutočnosti to však nie je až také jednoduché, pretože výpočty uhlíkovej stopy zahŕňajú veľa otáznikov súvisiacich s hranicami systému a rôznymi scenármi životného cyklu. Časová perspektíva emisií oxidu uhličitého nie je až taká jednoduchá. Chceme emisie CO2 znížiť radikálne teraz, bez ohľadu na to, ako to ovplyvní emisie v budúcnosti, alebo by sme mali uvažovať skôr o znižovaní emisií v horizonte desiatok rokov?

Rôzne materiály majú výhody počas rôznych životných cyklov. Pozitívnou stránkou drevených konštrukcií je, že počas používania budovy fungujú ako zásobárne uhlíka. Po zbúraní sa však spravidla využijú ako energetický odpad a do atmosféry sa uvoľní späť oxid uhličitý, ktorý je v nich viazaný. Okrem toho, ak v súčasnosti výrazne zvýšime ťažbu dreva a výstavbu drevostavieb, zníži sa sekvestrácia oxidu uhličitého v lesoch, keďže zregenerovaný les dokáže viazať rovnaké množstvo oxidu uhličitého až po uplynutí desaťročí. Vo fáze výroby ocele vzniká veľa emisií, avšak vyrobená oceľ už ďalej cirkuluje prakticky donekonečna a prispieva k zníženiu budúcich emisií z výroby ocele úmerne množstvu použitej recyklovanej ocele. Oceľové konštrukcie sa zároveň ľahko montujú, dajú sa rýchlo demontovať a po malej modernizácii znova v budúcnosti použiť. Konečná uhlíková stopa je do veľkej miery určovaná váhou, ktorá sa prikladá rôznym fázam životného cyklu. Tieto priority ešte nie sú definované a je žiadúce viesť na túto tému aktívnu diskusiu, keď európske krajiny vypracovávajú vlastné predpisy na znižovanie uhlíkovej stopy v budovách.

Cieľom udržateľnej výstavby je  samozrejme viac ako len uhlíková stopa. Ak sa samostatným opatrením stanoví horný limit uhlíkovej stopy pre rôzne typy budov, nepovedie to k zníženiu uhlíkovej stopy na úkor iných ukazovateľov udržateľnej výstavby? Pri nemeckej environmentálnej certifikácii DGNB je uhlíková stopa len jedným z prvkov hodnotenia environmentálnej kvality budovy. K ďalším kritériám trvalo udržateľnej budovy patrí: technická, ekonomická, prevádzková a technologická kvalita budovy. Niektoré konkrétne opatrenia z týchto kritérií zahŕňajú napríklad flexibilitu a prispôsobivosť budov, zvukovú izoláciu, údržbu fasády a demoláciu alebo opätovné využitie konštrukcií. Kovy spĺňajú mnohé z týchto kritérií a svojou povahou sú trvanlivé, nenáročné na údržbu pri minimálnych prevádzkových nákladoch, ľahko sa identifikujú a demontujú, pričom si zachovávajú trhovú hodnotu a ľahko sa vracajú do hodnotového reťazca.

Systém výpočtov v predpisoch nesmie byť príliš komplikovaný, je však jasné, že samotná uhlíková stopa nemôže definovať úroveň udržateľnosti budov. Projektanti i celý odbor musia dostať príležitosť navrhnúť inovatívne a udržateľné riešenia s využitím všetkých materiálov.

Jyrki Kesti
Technology Director, Ruukki

Contact Jyrki on Twitter: @JyrkiKesti
Email: firstname.lastname@ruukki.com

RECENT BLOG POSTS